Marketing má korene už v hlbokých dejinách. už v starovekom Egypte sa obchodníci snažili zaujať kupujúcich pomocou obrázkov a malieb na stenách, grécke trhy boli miestom, kde predajcovia vymýšľali nové spôsoby, ako pritiahnuť pozornosť zákazníkov a podporiť predaj svojho tovaru, v stredoveku sa zase rozšírila ústna reklama, zatiaľ čo znaky cechov uľahčovali ľuďom orientáciu v ponuke rôznych remeselníkov.
Marketing sa však ako samostatná oblasť vyprofiloval až v 19. storočí. priemyselná revolúcia priniesla nielen masovú výrobu, ale aj rastúcu konkurenciu. firmy preto začali systematicky hľadať spôsoby, ako efektívne propagovať svoje produkty a osloviť širšie spektrum zákazníkov. postupne sa vyvíjali nové prístupy a stratégie, ktoré nahradili jednoduché formy výmeny za komplexné metódy komunikácie so spotrebiteľmi.
- zahŕňa prieskum trhu,
- zahŕňa segmentáciu klientov,
- zahŕňa vytváranie hodnoty prostredníctvom produktov a služieb,
- ovplyvňuje spôsob prezentácie výrobkov,
- ovplyvňuje spôsob predaja výrobkov.
Vývoj tejto disciplíny zásadne ovplyvnil, akým spôsobom firmy počas rokov prezentujú a predávajú svoje výrobky.
Sociálna a ekonomická história marketingu
Sociálna história marketingu je úzko prepojená s vývojom spoločnosti a zmenami v spotrebiteľskom správaní. Ako sa mestá rozrastali a stredná trieda získavala väčší vplyv, menil sa nielen samotný dopyt, ale aj spôsob, akým podniky oslovovali svojich klientov. Marketing sa neustále prispôsoboval aktuálnym trendom a novým spoločenským podmienkam. Po druhej svetovej vojne napríklad firmy začali klásť väčší dôraz na budovanie značky a posilňovanie lojality zákazníkov, pričom trh sa postupne diferencoval podľa životného štýlu či hodnotovej orientácie.
Ekonomické súvislosti jasne ukazujú, že na podobu marketingových stratégií výrazne vplývali hospodárske cykly i technologický pokrok. V obdobiach kríz bývalo bežné obmedzovanie reklamy, no zároveň firmy hľadali nové cesty, ako zaujať ľudí – napríklad cez výhodné ponuky alebo inovatívne spôsoby distribúcie tovaru. Priemyselná revolúcia priniesla nielen masovú produkciu, ale aj rýchlejšie doručovanie produktov k zákazníkom, čo vyžadovalo systematickejší prístup k marketingu ako vednému odboru aj každodennej praxi.
Niektoré etapy sú v dejinách marketingu mimoriadne významné. Fordistické obdobie prinieslo orientáciu na široké masy spotrebiteľov; v nasledujúcich dekádach však firmy presedlali na individuálnejšie metódy prostredníctvom segmentácie trhu. S príchodom digitálnych médií po roku 1990 marketing zažil zásadnú transformáciu. Každá fáza prinášala nové výzvy a podnietila diskusiu o etike podnikania či spoločenskej zodpovednosti firiem, ktoré získavali čoraz väčšiu váhu pri tvorbe stratégií postavených na dôkladnej analýze trhu.
- sociálna história marketingu sa vyvíjala spolu so spoločnosťou,
- ekonomické cykly a technologický pokrok formovali marketingové stratégie,
- priemyselná revolúcia urýchlila doručovanie produktov a vyžadovala systematickejší marketing,
- fordistické obdobie sa sústredilo na masového spotrebiteľa,
- digitálne médiá zásadne zmenili marketingové prístupy.
Marketingové teórie odrážajú všetky tieto zmeny – od pôvodných jednoduchých modelov výmeny až po dnešné prepracované systémy založené na dátach a cielenej práci s ľudským správaním. Súčasný pohľad na sociálnu históriu jasne naznačuje, že efektívny marketing musí rozumieť širším ekonomickým aj spoločenským súvislostiam, aby dokázal flexibilne reagovať na meniace sa potreby a hodnotové preferencie ľudí v priebehu času.
Vývoj marketingu: Od výmenného obchodu po prvé reklamy
Marketing má svoje korene vo výmennom obchode, keď si ľudia navzájom poskytovali tovar alebo služby bez použitia peňazí. Takéto obchodovanie tvorilo základ hospodárskeho života už od dôb starovekých civilizácií a pretrvávalo až do začiatku stredoveku. Menšie spoločenstvá si prostredníctvom tejto formy výmeny dokázali zabezpečiť, čo potrebovali, pričom obchodné vzťahy boli osobné a ponuka i dopyt sa obmedzovali prevažne na miestne prostredie.
S rozvojom remesiel a vznikom trhovísk začali výrobcovia rozlišovať svoje produkty pomocou znakov či cechových značiek. Tieto jednoduché symboly možno vnímať ako predchodcov dnešnej propagácie – nielenže uľahčovali kupujúcim výber, ale zároveň zvyšovali dôveryhodnosť predajcov.
Prelom nastal v 15. storočí, keď sa rozšírila kníhtlač. Vďaka nej sa informácie o tovare mohli šíriť omnoho rýchlejšie než dovtedy. Koncom 17. storočia sa prvé reklamy objavili aj v novinách – napríklad už v roku 1704 priniesol Boston News-Letter platenú inzerciu. Tento posun umožnil podnikateľom osloviť širšie publikum, prekročiť hranice miestnych trhov a zvýšiť záujem o svoje produkty.
V priebehu 19. storočia prenikla reklama aj do časopisov. Jednoduché textové oznámenia začali dopĺňať ilustrácie či firemné logá, čím sa posilnila vizuálna stránka propagácie. Práve v tomto období vznikli prvé reklamné agentúry, ktoré firmám pomáhali plánovať kampane a cielene oslovovať zákazníkov podľa rôznych charakteristík.
Priemyselná revolúcia znamenala ďalší významný zlom – zavedenie peňažného obehu a rozmach distribučných ciest spôsobili rast počtu výrobcov aj konkurencie. Reklama sa tak stala ešte dôležitejším nástrojom v boji o zákazníka.
- prechod od výmenného obchodu k peňažnej ekonomike,
- rozvoj remesiel a vznik trhovísk,
- používanie znakov a cechových značiek na odlíšenie produktov,
- rozšírenie kníhtlače a rýchlejšie šírenie informácií,
- vznik reklamy v novinách a časopisoch,
- založenie prvých reklamných agentúr,
- výrazný rast konkurencie v období priemyselnej revolúcie.
Odborné štúdie potvrdzujú, že prechod od jednoduchého výmenného systému k prvým formám reklamy položil základy moderného marketingu. Zmeny v spôsobe šírenia informácií cez tlač a neskôr ďalšie médiá umožnili firmám cielene ovplyvňovať správanie spotrebiteľov. Vývoj marketingových stratégií vždy úzko súvisel s technologickými inováciami a spoločenskými zmenami, pričom odráža prepojenie medzi obchodom a novými spôsobmi komunikácie medzi podnikmi a verejnosťou.
Revolúcia priemyselná a jej vplyv na marketing
Priemyselná revolúcia zásadne transformovala oblasť marketingu. Masová výroba umožnila výrobcom dodávať na trh tisíce identických produktov denne, čo však viedlo k nadmernému množstvu tovaru. Firmy preto začali hľadať nové a efektívnejšie spôsoby, ako osloviť zákazníkov. Objavovali sa prvé marketingové inovácie – podniky využívali reklamu v tlači, letáky a časopisy, aby zasiahli nielen svojich susedov, ale aj širšiu verejnosť.
Postupne sa formovali reklamné agentúry, ktoré výrobcov podporovali pri tvorbe kampaní a výbere vhodných médií na šírenie ich posolstva. Príkladom je americká agentúra Volney Palmer Advertising Agency z roku 1841, ktorá výrobcov navigovala v novom svete tlačenej reklamy.
S rozmachom masovej výroby prišla aj potreba štandardizácie. Produkty boli uniformné, preto bolo dôležité odlíšiť ich pomocou značky alebo jedinečnej vizuálnej identity. Práve toto rozlišovanie zohralo významnú úlohu pri budovaní dôvery zákazníkov.
Rozvoj železníc a lodnej dopravy otvoril nové možnosti distribúcie. Výrobky sa mohli dostať do vzdialených oblastí a oslovovať nových ľudí. Firmy si tak začali viac všímať odlišnosti medzi zákazníkmi a analyzovať špecifické potreby rôznych skupín. Ponuku následne upravovali podľa regiónu či spoločenského postavenia klientely.
- firmy začali využívať zľavy pre veľkoodberateľov,
- zavádzali garancie spokojnosti,
- aktívne motivovali zákazníkov k nákupu.
Vďaka týmto zmenám už firmy nesúťažili iba cenou, ale aj tým, ako produkt prezentovali, aké služby poskytovali či aký vzťah so zákazníkmi budovali. Priemyselná revolúcia tak vytvorila pevné základy pre moderný marketing založený na analýze trhu, sile značky a efektívnej komunikácii s masovým publikom.
Vznik moderného marketingu v XX. storočí
Marketing v modernej podobe sa začal formovať až v 20. storočí. Firmy postupne upustili od čisto masovej výroby a prešli na pružnejšie modely, ktoré lepšie reagovali na meniace sa potreby trhu. Začali klásť väčší dôraz na rozdelenie trhu na segmenty a presné cielenie, pričom venovali viac pozornosti dôkladnej analýze konkurencie aj samotných zákazníkov. Tieto posuny boli odpoveďou na čoraz tvrdšiu súťaž a vyvíjajúce sa nákupné správanie ľudí. Marketing sa začal orientovať najmä na zákazníka – firmy zisťovali, čo skutočne očakáva a potrebujú, aby mohli pripraviť produkty, služby či zážitky ponúkajúce reálnu hodnotu.
V priebehu desaťročí sa rozšíril aj výber komunikačných kanálov. Najskôr dominovala tlač, neskôr pribudlo rádio a televízia, až napokon do popredia vystúpil internet.
- tlač sa stala prvým masovým médiom,
- rádio umožnilo rýchlejšie šírenie informácií,
- televízia priniesla audiovizuálny zážitok,
- internet otvoril priestor pre interaktívnu komunikáciu a personalizované kampane,
- firmy mohli cielene oslovovať zákazníkov v reálnom čase.
V 50. rokoch sa objavil koncept marketingového mixu, ktorý zahŕňa produkt, cenu, distribúciu a propagáciu. Táto schéma umožnila podnikom systematickejšie plánovať ponuky pre rôzne cieľové skupiny. Už na začiatku minulého storočia sa v Spojených štátoch otvorili prvé univerzitné kurzy zamerané na túto oblasť, pričom vedecký výskum prinášal nové poznatky o motívoch spotrebiteľov i účinnosti reklamných stratégií.
S nástupom fordistického modelu výroby sa trh ešte viac otvoril masovej produkcii a značky začali zohrávať čoraz významnejšiu úlohu pri súboji o pozornosť zákazníkov. Po druhej svetovej vojne podniky začali s individuálnejším prístupom ku klientom a budovaním loajality k vlastným značkám.
Druhá polovica dvadsiateho storočia znamenala nástup digitálnych technológií. Internet poskytol firmám možnosti cielene oslovovať zákazníkov prostredníctvom personalizovaných kampaní založených na analýze dát o ich správaní a zároveň umožnil merať úspešnosť jednotlivých stratégií oveľa presnejšie ako v minulosti. Súčasný marketing využíva analytické nástroje, pričom nezabúda ani na etickú stránku podnikania a spoločenskú zodpovednosť.
- riadenie vzťahov so zákazníkmi získava strategický význam,
- budovanie silných značiek sa stáva kľúčovým faktorom úspechu,
- behaviorálne cielenie reklamy umožňuje efektívnejšie oslovenie vybraných skupín,
- moderné analytické nástroje poskytujú detailný pohľad na správanie spotrebiteľov,
- etika a spoločenská zodpovednosť sú neoddeliteľnou súčasťou marketingových stratégií.
Tento vývoj jasne ukazuje, že dnešný marketing je zložitou disciplínou prepájajúcou ekonomické princípy, psychológiu spotrebiteľa aj moderné digitálne technológie.
John Wanamaker a jeho prínos k marketingovým stratégiám
John Wanamaker patrí k najvýraznejším postavám v dejinách marketingu. Ako jeden z prvých využil novinovú reklamu, čím otvoril nové možnosti propagácie produktov a dokázal osloviť široké publikum. V roku 1876 založil vo Philadelphii obchodný dom Wanamaker’s, ktorý sa rýchlo stal vzorom moderného maloobchodu a dôraz kládol najmä na budovanie silnej identity značky.
Vo svojej práci zaviedol premyslené marketingové techniky, pričom sa už nespoliehal na náhodu pri získavaní zákazníkov. Naopak, začal aktívne sledovať ich nákupné zvyklosti a systematicky posudzoval efektivitu jednotlivých reklamných kampaní. Myšlienka hodnotiť návratnosť investícií do reklamy sa pod jeho vedením stala základným kameňom marketingovej analýzy, ktorá je dnes neodmysliteľnou súčasťou riadenia každého úspešného projektu.
- zavedenie pevných cien,
- garancia spokojnosti zákazníkov,
- sledovanie nákupných zvyklostí,
- systematické hodnotenie reklám,
- budovanie silnej identity značky.
Wanamaker tiež výrazne ovplyvnil presadzovanie zákazníckej orientácie. Zavedením pevných cien a garancie spokojnosti si získal dôveru spotrebiteľov, čo v tom čase predstavovalo prelomový prístup. Tento model sa neskôr rozšíril do celého sveta a stal sa bežnou súčasťou maloobchodného prostredia.
Jeho známy výrok: „Polovica peňazí určených na reklamu je premrhaná; problém je v tom, že neviem ktorá polovica,“ presne vystihuje potrebu merať účinnosť reklamných výdavkov. Práve tento analytický pohľad inšpiroval mnohých ďalších odborníkov k zdokonaľovaniu metód plánovania aj vyhodnocovania kampaní.
Wanamakerove inovácie významne ovplyvnili smerovanie celého odboru. Zdôraznil význam dát pri rozhodovaní o rozpočtoch na propagáciu a ukázal, že spojenie tvorivosti s dôkladnou analýzou vedie k najlepším výsledkom. Jeho princípy sa dnes považujú za základné stavebné kamene marketingových stratégií naprieč rôznymi odvetviami, kde má zákazník kľúčové postavenie.
Marketingové praktiky a teórie: Historický vývoj
Marketing sa v priebehu času výrazne menil, pričom jeho podoba vždy reagovala na nové technológie a spoločenské zmeny. Spočiatku išlo o veľmi jednoduchý systém – ľudia si medzi sebou tovar vymieňali a odporúčali ho hlavne ústnym podaním. S príchodom rozvinutejších remesiel začali vznikat prvé znaky rozpoznateľnosti produktov, ako napríklad cechové značky, ktoré odlišovali výrobky jednotlivých majstrov. Priemyselná revolúcia v 19. storočí priniesla nielen masovú výrobu, ale aj rastúci boj o zákazníka, čo donútilo podnikateľov venovať väčšiu pozornosť sledovaniu trhu a konkurencie.
Vstupom do 20. storočia sa marketing stal omnoho komplexnejším. Objavovali sa nové prístupy, napríklad rozdelenie trhu na skupiny či cielenejšia komunikácia so zákazníkmi. Analýza trhu získala významné postavenie pri plánovaní kampaní a tvorbe nových služieb. Firmy začali klásť dôraz na inovácie produktov a ich pridanú hodnotu pre spotrebiteľov.
Rozmach médií ako novín, rádia alebo televízie priniesol ďalšie výzvy i príležitosti. Marketingové aktivity museli byť prítomné súčasne na viacerých platformách. Práve v päťdesiatych rokoch vznikol známy koncept marketingového mixu, ktorý zahŕňa produkt, cenu, distribúciu a propagáciu. Tento model umožnil efektívnejšie plánovať kroky podľa potrieb rôznych cieľových skupín.
- produkt,
- cena,
- distribúcia,
- propagácia.
Od deväťdesiatych rokov minulého storočia nastal obrovský posun vďaka digitálnym technológiám. Podniky získali možnosť využívať pokročilé analytické nástroje a detailne sledovať správanie svojich zákazníkov. Dátová analýza otvorila cestu personalizovaným kampaniam šitým na mieru konkrétnym ľuďom. Súčasné prístupy kladú dôraz nielen na spokojnosť klienta, ale tiež na etické princípy podnikania či spoločenskú zodpovednosť firiem.
Keď sa pozrieme späť na vývoj marketingu, vidíme jasnú niť prechádzajúcu od jednoduchých foriem výmeny až po dnešné premyslené stratégie vychádzajúce z hlbokej znalosti trhu aj ľudského správania. Marketing tak neustále odráža aktuálny technologický pokrok aj ekonomickú situáciu v spoločnosti.
Marketing a zmeny postojov a hodnôt v spoločnosti
Marketing výrazne ovplyvňuje správanie ľudí a pretvára ich postoje i hodnoty v spoločnosti. Marketingové kampane často rozhodujú o tom, ktoré produkty považujeme za žiaduce, potrebné alebo výnimočné.
- zvýšený dôraz na ekologické produkty prispieva k tomu, že udržateľnosť sa stáva dôležitou hodnotou,
- reklama vplýva na predstavy o kráse, zdraví a životnom štýle,
- opakované zobrazovanie zdravých potravín v médiách podporuje záujem o fitness a aktívny život.
Marketing odzrkadľuje kultúrne zvyklosti a zároveň mení spoločenské normy. Reklamné posolstvá sú prispôsobené miestnym špecifikám:
- v západnej Európe dominuje dôraz na osobnú slobodu,
- v ázijských krajinách hrá prím kolektívny duch,
- kampane podporujúce rovnosť pohlaví a začleňovanie rôznych skupín menia postoje verejnosti.
S rozvojom digitálnych platforiem sa marketing stal dynamickejším a dokáže rýchlo reagovať na potreby publika. Behaviorálne cielené oslovovanie prináša personalizované ponuky, ktoré menia pohľad na značky či produkty. Výskumy potvrdzujú, že častý kontakt s reklamou neovplyvňuje len nákupné rozhodnutia, ale aj samotné hodnoty jednotlivcov.
Odborníci zdôrazňujú prepojenie medzi intenzitou marketingovej komunikácie a ochotou prijímať nové trendy.
- rozvoj digitálneho bankovníctva sprevádzali rozsiahle kampane,
- marketing propaguje inovácie,
- spoluvytvára nové spoločenské pravidlá.
Etická stránka marketingu dnes zohráva kľúčovú úlohu, najmä pri oslovení mladšej generácie. Mladí sú citliví na témy udržateľnosti a rozmanitosti, očakávajú otvorenosť značiek. Transparentné kampane a dôsledná ochrana osobných údajov posilňujú dôveru zákazníkov a zvyšujú ich ochotu stotožniť sa s firemnými hodnotami.
Marketing nielen reaguje na aktuálne požiadavky trhu, ale zároveň formuje nové hodnoty a spoločenské normy. Tým dlhodobo ovplyvňuje správanie spotrebiteľov naprieč generáciami i rôznymi časťami sveta.
Inovácie v reklame: Od tlačových po digitálne formáty
Reklamný svet prešiel za posledné storočia výraznou premenou. Spočiatku sa propagácia produktov a služieb opierala najmä o tlačené inzeráty, ktoré sa objavovali v novinách už v 18. storočí. Tlač poskytla možnosť osloviť široké publikum a šíriť informácie efektívnejšie než kedykoľvek predtým. S príchodom ďalších médií však reklama získavala nové dimenzie – rozhlas priniesol do komunikácie zvukový rozmer a televízia umožnila spojiť obraz s hudbou a hlasom, čím reklamy nadobudli silnejší emocionálny náboj.
Digitálny marketing všetko obrátil naruby. Internetové bannery, ktoré sa začali objavovať v polovici deväťdesiatych rokov, otvorili dvere pre celú škálu nových formátov – od videoreklám, natívneho obsahu až po remarketingové nástroje. Moderné možnosti ako PPC (platba za klik), CPM (platba za tisíc zobrazení) či behaviorálne cielenie dokážu dnes osloviť presne vybrané skupiny používateľov. Navyše, digitálna reklama umožňuje podrobné sledovanie výsledkov a presnejšie vyhodnocovanie úspešnosti kampaní v porovnaní s tradičnými tlačenými médiami.
- reklama preniká aj na sociálne siete,
- značky nadväzujú priamy kontakt so zákazníkmi cez interaktívny obsah,
- spolupráca s influencermi je čoraz bežnejšia,
- výdavky na online reklamu každoročne stúpajú,
- v roku 2023 digitálny marketing predstavoval až 60 % celosvetových investícií do reklamy.
Pokrok v oblasti reklamy umožňuje vytvárať personalizované kampane zamerané na konkrétne cieľové skupiny a získavať spätnú väzbu takmer okamžite. Zásadnou výhodou je schopnosť spracovať veľké množstvo údajov o správaní spotrebiteľov a rýchlo prispôsobovať obsah aktuálnym trendom či individuálnym preferenciám.
Premena reklamy od klasickej tlače k digitálnej ére jasne ukazuje, ako flexibilne dokážu marketéri reagovať na technologické novinky. Inovácia v tejto oblasti úzko súvisí s tempom trhu aj očakávaniami zákazníkov. Hoci tradičné formy stále zohrávajú úlohu pri budovaní povedomia o značke, digitálne platformy dnes jednoznačne vedú v efektivite aj schopnosti rýchlo sa prispôsobiť neustále meniacim sa požiadavkám trhu.
História marketingu a jej ponaučenia pre súčasnosť
Minulosť marketingu prináša inšpirácie a cenné poznatky, pričom jedným z najdôležitejších je význam autenticity. Ľudia si všimnú, keď značky vystupujú úprimne a zostávajú verné svojim zásadám. Ak firma komunikuje otvorene a konzistentne, dokáže si udržať dôveru zákazníkov aj v zložitých obdobiach. Skúsenosti ukazujú, že spoločnosti, ktoré skutočne rozumeli svojim klientom a vedeli svoje produkty prispôsobiť ich želaniam, sa dokázali presadiť aj v náročných časoch.
Význam silnej značky sa s pribúdajúcimi rokmi nemení. Firmy, ktorým záleží na rozpoznateľnosti – prostredníctvom loga, jedinečného príbehu alebo pútavej reklamy – investujú do budovania identity a tým získavajú lojalitu zákazníkov. Jasne vyprofilovaná značka uľahčuje boj s konkurenciou a posilňuje vzťahy s verejnosťou.
Komunikácia zostáva pilierom úspechu naprieč dekádami. Vývoj médií od tlačených novín až po digitálne platformy umožnil efektívnejšie osloviť ľudí. Základná myšlienka však pretrváva: je potrebné doručiť relevantné informácie správnym adresátom v najvhodnejší moment. Prieskum trhu a segmentácia podľa potrieb zákazníkov sú stále neoddeliteľnou súčasťou marketingovej stratégie.
- autenticita značky buduje dôveru,
- silná a rozpoznateľná identita zabezpečuje lojalitu zákazníkov,
- efektívna komunikácia umožňuje lepšie osloviť cieľové skupiny,
- prieskum trhu a segmentácia sú kľúčové pre úspešnú stratégiu,
- flexibilita v reakcii na zmeny zabezpečuje prežitie v náročných časoch.
Flexibilita zohráva zásadnú úlohu pri zvládaní zmien. Spoločnosti, ktoré pohotovo reagovali na nové technológie alebo ekonomické výzvy, často zvládli krízové situácie úspešnejšie. Úprava obchodných stratégií podľa aktuálnej situácie a schopnosť postrehnúť meniace sa správanie spotrebiteľov boli rozhodujúcim faktorom ich prežitia.
Dôležitosť spoločenskej zodpovednosti firiem po druhej svetovej vojne stále rastie. Dnešné očakávania v oblasti etiky a transparentnosti sú vyššie než kedykoľvek predtým. Rešpektovanie hodnôt zákazníkov prispieva k pozitívnemu obrazu firmy a upevňuje jej dôveryhodnosť.
Dejiny marketingu pripomínajú potrebu vytvárať skutočnú hodnotu. Firmy, ktoré dokázali ponúknuť konkrétne riešenia alebo splniť špeciálne želania klientov (napríklad zabezpečením dostupnosti tovaru počas ťažkých období), si vybudovali pevné postavenie na trhu.
Aj dnes nachádzame jasné paralely s minulosťou: úspech stojí na dôraze na potreby zákazníka a pružnej reakcii na spätnú väzbu. História opakovane potvrdzuje, že firmy spájajúce inovatívny prístup so spoľahlivosťou a jasnou komunikáciou vlastných hodnôt oslovujú široké spektrum ľudí a udržujú si náskok pred konkurenciou.